Podiel zmeny technológie a materiálov na výrobu šatstva v dejinách, na poženštení muža.

Autor: Vladimír Koláček | 29.12.2018 o 18:30 | Karma článku: 1,44 | Prečítané:  546x

V danom článočku chcem poukázať, ako zmena technológii a materiálov používaných pre výrobu odevov zapríčinila zmenu vo vývoji človeka, hlavne mužov. 

Prejdeme dejinami obliekania, výroby odevov, poukážeme na vplyv týchto zmien na  vývojové a charakterové rysy mužskej populácie.

 

Adamovi stačil figový list a bol oblečený. Prvý muž sveta používal lianu a jediný list. Príroda sa mu postarala o pracovný aj slávnostný odev.  Poctivo miloval Evu a rozmnožil svoj rod do veľkých rozmerov, pre taký počet sa už nedostávalo figových listov a tak sa človek musel poobzerať po inom materiáli. Keď hrala prím koža a kožušiny. Vyhnaním z raja sa dostal do nehostinných podmienok zeme, kde nebolo len príjemných celoročných 25 stupňov. Začalo mu byť zima a tak bol nútený rozšíriť svoj šatník. Ako materiál pre chladné obdobie zvolil kožu divoko žijúcich zvierat, ktoré boli vhodné k lovu pre potravu. Musel sa naučiť opracovávať kožu stiahnutú zo zvierat tak, aby nestvrdla ale bola príjemná mäkká, vhodná na výrobu odevov. Vznikol manuálny kožiarsky priemysel, ktorý spočíval v šikovnom odratí zvieraťa, očistení kože od zvyškov mäsa , jej napnutí , vysušení na slnku a opracovaní kamennými nástrojmi pre jej zmäknutie. Vzniklo šitie odevov z kože, teda prvopočiatky krajčírskych dielní. Ako spojovací materiál boli použité šľachy zvierat. Človek bol vtedy vzrastom nevysoký, no nadpriemerne svalnatý a ochlpený, jeho výkony pri love divokej zvery by sa dali porovnať so svetovými rekordmi viacerých disciplín... šprint, vytrvalostný beh, vzpieranie, hod oštepom.... Odev nosený zo zvieracích koží bol voľný pohodlný a umožňoval vyniknúť jeho zdatnej postave. Nosenie zvieracích koží pretrvalo až do 21. storočia, no zmenila sa technológia spracovania kože aj šitia odevu. Dnes kožu a kožušiny preferujú bohaté ženy, nič nemajúc spoločné s pravekým lovcom. Zásadnou zmenou je, že kože a kožušiny nezískavame zo zvierat ulovených pre potravu, ale pestovaných za týmto účelom v zajatí. Kožušinové zvieratá nepoužívame vôbec na jedenie, chováme ich výhradne pre ich kožušinu. Toto vyvolalo veľkú vlnu odporu u ochrancov zvierat, no teplá a príjemná kožušina zatiaľ nevymizla z

našich šatníkov.

Prírodné materiály z tráv a kríkov, vlna častejšia ako kožušiny.

 

Na prednom východe sa železo začína objavovať asi 2500 pred n. l., jeho širšie využitie sa datuje od 2. polovice 2. tisícročia pred n. l. (od 1600 pred n. l., ešte viac od 1200 pred n. l.). Tradične za začiatok železnej doby na Blízkom východe považujeme rok 1200 pred n.l. Železo umožnilo človeku kvalitnejšie spracovanie pôdy, rozšírilo možnosti lepšieho opracovania rastlín použitých pre odevy človeka. Človek sa neživí už len lovom, začal pestovať obilniny a chovať domáce zvieratá. Na odievanie začína slúžiť viac ako koža a kožušina látka, vyrobená z tráv , rastlín a vlny a bavlny. Ľan a konope majú prím. Technológia spracovania rastlín je zložitejšia, no je schopná zabezpečiť ošatenie pre stále väčší a väčší počet ľudí. Taktiež sa rozrastá výroba bavlny. V tropických oblastiach bola bavlna používaná na výrobu ľahkých textílií celé tisícročia. Niektorí autori uvádzajú, že starí Egypťania používali bavlnené tkaniny už pred 12 000 rokmi. Bavlna, spolu s perím a vláknami živočíšneho pôvodu bola tiež objavená v tkaninách nájdených v jaskyniach v Mexiku. Rastliny pre výrobu látok na oblečenie sú ľudstvom domestikované a výberom tých najlepších pre ďalší osev sú aj upravované prírodným genetickým výberom. Používanie bavlny , vlny a látok z travín sa zachovalo v modernej podobe cez stredovek až do dnešných dní. Zvýšil sa len podiel strojového a automatizovaného spracovania suroviny aj vlákien. Pestovanie bavlny bolo jednou z hlavných ekonomických aktivít prvých kolonistov v Novom svete. Prvé zmienky o pestovaní bavlny sú z roku 1556, od kedy bola pestovaná na Floride a z roku 1607, od kedy bola pestovaná vo Virgínii. Skutočným bodom, kedy sa z bavlny stal najdôležitejší zdroj textilného vlákna bola priemyselná revolúcia v druhej polovici 18. storočia. V 30-tych rokoch 18. storočia boli po prvýkrát v Anglicku použité na výrobu bavlnenej priadze spriadacie stroje, ktoré boli čoskoro nato poháňané ďalším vynálezom – Wattovým parným strojom. V roku 1764 bol v Blackburne v severozápadnom Anglicku vynájdený stroj na spriadanie priadze Spinning Jenny, ktorý ďalej zvýšil efektivitu spracovania bavlny. Znížil sa podiel ľudskej práce, ktorú nahradili stroje a automatické linky. ( wikipedia)   Bavlna, vlna aj vlákna z travín sa musia spriadať do nití, ktoré sa potom spracujú na látku prevliekaním nití v statických rámoch, z ktorých sa neskôr vyvinú tkáčske stavy poháňané manuálnou silou, neskôr okolo roku 1800 prejdú do mechanického pohonu, následne koncom 19. storočia do automatizovaných tkáčskych liniek poháňaných elektrikou.

 

Príchodom stredoveku začínajú vznikať špeciálne dielne na výrobu látok a ošatenia so strojovým vybavením pre zvýšenie efektivity výroby. Látok je dostatok pre všetkých, sú rôzneho druhu a neustále sa zlepšujúcej kvality. Odevy sa začnú deliť na pracovné, slávnostné, športové, bojové. Pre každý druh ľudskej činnosti sa vyrába špeciálny odev prispôsobený pre potreby danej činnosti. V stredoveku vyjadrovalo oblečenie postavenie v spoločnosti, čím bolo vyššie , tým bolo oblečenie honosnejšie a ozdobnejšie. Vplyv zdokonaleného šatníka človeka je opätovné zníženie svalovej hmoty, strata ochlpenia v podstate na 98% tela, bez odevu neprežije chladnejšie obdobie, začne byť na ňom plne závislý, rastie do výšky. V dobrej kondícii ho udržujú vojnové konflikty, v období bez vojen bojové hry.

Moderná doba konca 20. storočia po dnešok

Objavením nových surovín pre výrobu odevov sa nečakane rozšíril aj sortiment možností výroby a ďalšia špecializácia látok a odevov. Z malých manufaktúr sa vyvinuli veľké fabriky na výroby látok i odevov, neskôr prešli do nadnárodných korporácií.

Všetky prírodné materiály ( ľan, konope, bavlna, vlna, koža, ) zostali v ponuke, no tvoria menšinu odevného priemyslu. Veľký rozmach ťažby ropy , priniesol rozvoj petrochemického priemyslu, ktorý zasiahol aj odevný priemysel. Vzniklo veľké množstvo umelých vlákien, z dovtedy nepredstaviteľnými parametrami. Technologické linky sa stali zložitými, vnikli nové obory ľudskej činnosti. Vlákna postupne zdokonalené nanotechnológiami, dosiahli vrchol prispôsobivosti látok z nich vyrobených špeciálne pre určité druhy ľudskej činnosti. Príkladom je membránová látka používaná pre funkčné spodné prádlo, alebo nepremokavé, no pot prepúšťajúce zvršky topánok či zimných búnd. Látky sú schopné odrážať ľudské teplo a tak vyhrievať tenkou vrstvou oblečenie človeka aj v najsilnejších mrazoch. Materiály sú omnoho ľahšie ako prírodné, farebnejšie, farebne stále, prispôsobivejšie a trvácnejšie, odolnejšie voči opotrebeniu a prírodným vplyvom. Človek pre zachovanie svalstva, v modernej dobe musí umelo športovať, behať , skákať, posilňovať, inak by trpel civilizačnými chorobami. Aj neustále dokonalejší odev prispel k zníženej strate kalórií ochladzovaním, čím vzniká energetický prebytok u ľudí a následná obezita. Tá má ako sekundárny účinok rozvoj ďalších civilizačných chorôb , ako je zvýšený krvný tlak, cukrovka, atď...

Už nelovíme, nebojujeme, nemáme bojové hry, všetko čo potrebujeme k životu si kúpime, vrátane stavby domu pre svoje bývanie. Odevy špičkovej úrovne z netradičných materiálov sú najviac rozšírené, luxusom sa stávajú tie, ktoré malo ľudstvo v prvopočiatkoch svojej histórie, teda odevy z prírodných materiálov. Muž v tejto línii zdokonaľovania odevov stratil najskôr ochlpenie a schopnosť prežiť bez odevu vo voľnej prírode, neskôr stratil prirodzenú svalovú hmotu, následne v modernej dobe stratil pojem mužskosti a mužnosti. Zženštilé obliekanie a používanie módnych doplnkov, make - upov a farieb na vlasy ho degradovalo z tvora zabezpečujúceho ochranu rodiny, na nepraktického technofoba, ťažko rozpoznateľného od priemernej ženy. Kam sa bude uberať následná, modernejšia doba? ( v spolupráci s M. Sýkorom )

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Masívny výbuch v Prešove zaskočil aj experta na výbušniny

Dekan baníckej fakulty: Únik plynu do domu mohol viesť popri potrubí.


Už ste čítali?