Viem kto môže za stav nášho hokeja! Pohľad zainteresovaného fanúšika.

Autor: Vladimír Koláček | 29.1.2019 o 9:23 | Karma článku: 3,28 | Prečítané:  1281x

Zjednodušene by sa dalo napísať, že aká spoločnosť taký šport. Čím výkonnejšia, bohatšia a usporiadanejšia spoločnosť, tým sú všetky jej sféry v lepšej kondícii, veda, školstvo kultúra aj šport.  

Základom všetkého sú ľudské vzťahy a ekonomika. Ekonomiku a jej silu určuje veľa faktorov, niektoré a to tie hlavné sú mimo dosah našej vlády a spoločnosti. Spomeňme si ako sa nám darí počas svetovej krízy či počas konjunkcie. Tieto veci neovplyvníme, môže ich dôsledky len tlmiť alebo zvýrazniť.  Avšak zákon o financovaní športu veľmi chýbal, bolo nepredstaviteľné aby stávkové kancelárie ( aj internetové) zarábali na športe a nič mu nevracali. Je zlé, ak sa nemôže oficiálne podľa zákona dotovať šport podnikateľskými subjektmi, ktoré tieto dotácie skrývajú za zmluvy o reklame. Je nesprávne ak o prideľovaní prostriedkov rozhodujú kamarátske či finančné väzby. Nový zákon o športe dal mantinely rozdeľovaniu rozpočtových prostriedkov podľa úspešnosti zväzov, no zároveň urobil z kolektívnych športov závislú pracovnú činnosť a tak klubom vyrobil veľký problém, ktorý im zvýši náklady na platy ZAMESTNANCOV-HRÁČOV niekde na hranici 35-38%. Výnimka platila od prijatia zákona do konca roka 2018.

Upozorňujem, že nie som fanúšikom so skresleným vnímaním nášho hokeja, viem že nepatríme pravidelne do prvej šestky a dlhodobo sme od vzniku samostatnosti  na pozícii 8-9 vo svetovom hokeji, Len sem tam sme povyskočili vyššie, čo dokazujú naše metále 1x zlato, 2x striebro a 1x bronz. Bol som hokejovým rodičom chalana, ktorý od piatich rokov hrával do dvoch ročníkov juniorky, aj keď len prvoligovej. Nikdy som nedal žiaden úplatok, tešil som sa z každého roku kedy hral, hoci som vedel, že na živobytie to určite nebude. Hokej musíš milovať a nie ho hrať s vidinou NHL. Keď podporuješ dieťa v športe, vieš že vyrastá mimo ulicu a musí rešpektovať pravidlá kolektívu, čo sa hodí v dospelosti každému.

Všetci lamentujeme nad stavom nášho hokeja a tvrdíme, že za všetkým zlým je zväz ľadového hokeja, teda vedenie.  Je tomu skutočne tak? Zväz má veľký podiel, všetci asi tušia že ak niečo riadim, nesiem aj zodpovednosť. Nevyťažil zo „zlatej „ éry 2000-2004 nič, tie úspechy zapadli prachom. Nevie dlhodobo urobiť z nášho hokeja špičkový tovar, ktorý by bol blízko samofinancovaniu. To je však úzko spojené aj s našou základňou a ekonomickou  silou nášho maličkého trhu. Minútu reklamy počas hokeja nikto nechce kúpiť, televízie v určitom období ponúkali... zaplaťte nám náklady na prenos a my od vás odvysielame hokej.. futbal či hádzanú.  Aký to rozdiel od „západu“, kde kúpyschopnosť obyvateľstva dvíha cenu reklamného času do závratných výšok. Pokúsim sa Vám ukázať, že za tento stav môžeme v podstate všetci.

Rodičia: rozhodnú sa mať zo syna hokejistu, či len tak ho prihlásia na tento špor, aby mal chalanisko čo robiť. Bez nich a ich neskutočných časových a finančných obetí by nevyrástol ŽIADEN úspešný hokejista. Veľa krát zabúdame na tých neúspešných spoluhráčov , čo od tretiaku hrávali s tými , čo sa neskôr hokejom živia. Na jedného  hokejistu pripadajú desiati , čo s hokejom skončili. Ak má ligový tím 25 hráčov, tak tých čo sa k tomuto úspechu nedopracovali bolo 250. O tých ani nikto nevie. A po tejto ceste sa vkladajú do vývoja nekalým spôsobom rodičia. Snáď už od štvrtej triedy chcú všetci vidieť tých svojich v prvých dvoch päťkách. Lebo tie sú najlepšie a dávajú najviac gólov. Začnú padať prvé ponuky trénerom aby ten ich mal viac priestoru, viac presiloviek, viac možností. A tréneri sú samozrejme tiež len ľudia, niekedy len zo známosti podržia niektorých a iným nedajú rovnakú šancu, niekedy za pomoc na stavbe, či za obyčajné peniaze.  V deviatej triede, kedy sa rozhoduje v prvom veľkom site smerom dorast, začnú do tohto systému protežovania padať aj kluboví funkcionári. Jednoducho zrazu v doraste prídu hráči z cudzích miest, ktorí v deviatke nemali lepšiu výkonnosť ako domáci a dostanú šancu. V doraste sa z troch tried stane jeden tím  a teda dve tretiny hráčov končia.  A zasa máme veľa trénerov, ktorí si niečo vezmú, lebo plat nie je dostatočný. A máme funkcionárov, ktorí vybavia novú posilu, je jedno že šlape štvrtú brázdu. Skrátka klub peniaze potrebuje a toto je jedna z možností.  Sem tam sa stane, že tréner sukničkár vezme aj províziu v podobe sexu, u niektorých iniciatíva vychádza od nich a nie od ctižiadostivej mamičky. Koľko rodičov počulo okrídlený šeptom povedaný návrh? Viete.. ten Váš syn by na to aj mal.. vedeli by sme to zariadiť...

Prídu reprezentačné výbery a nátlak sa zväčšuje. Do veci sa vložia agenti hráčov, ktorí si podchytili najlepších. No tých naj je viac ako 25 miest v ročníku reprezentácie.  Ako robí zväzový tréner U15 výber? Spýta sa klubových trénerov koho im odporučia, druhá vlna je odporúčanie od agentov( toto samozrejme každý tréner poprie) Ale naše konkurenčné prostredie je slabé, do repre sa môže dostať skoro každý desiaty hráč. V rýchlom slede nasleduje U17,U18 je top zlomom pre  nádejného hokejistu. Každý sa snaží o draft do NHL, lebo to sú predsa len iné podmienky na rozvoj hokeja a zabezpečenia, ako domáce ligy. Povráva sa, že v každom výbere je  15-20 najlepších čo poskytnú súťaže a 3-4  čo si to nejakým spôsobom vybavili.  Znova tlačia rodičia, agenti hráčov či známosti známych.

Po U18 sa odchádza vo väčšom množstve za more. Okrem draftovaných hráčov tam ide dvojnásobok mladíkov za peniaze svojich rodičov do súťaží, kde stojí sezóna od 7000 do 10 000 UD. Po roku dvoch sa vracajú sklamaní domov a snažia sa presadiť v ligových mužstvách.

Juniorka je druhé veľké sito. Kto sa nedostane do tímu hľadá svoju šancu v platených súťažiach za morom, v   súťažiach v okolitých krajinách či ich juniorkách. Najlepší  dostávajú okrem juniorky šancu aj v A tímoch našich líg. Vytvorili sme projekt U20 o ktorom sa pošuškáva to isté čo o U18. Že sa berú úplatky , že za peniaze sa dá dostať aj na MS. NEVIEM, ale určite nič nie je nemožné. Obrana trénera bude, že on predsa chce úspech a so slabými hráčmi ho nedosiahne. Faktom však zostáva, že niektorí hráči sú úplne mimo , môže to byť aj našou malou základňou. Zodpovednosť nesie tréner, od založenia projektu U20 sme nemali NIKDY problém s bezprostredným vypadnutím, stali sme sa rovnocennejšími súpermi najsilnejších mužstiev. Hranie s mužmi s vopred nacvičeným systémom prináša ovocie.

Hokej hrajú len bohatí- otrepané klišé, za ktoré mnohí schovávali svoj podiel viny.. Tvrdenie, že ak by ho mohli hrať tí „chudobní“ , tak by bolo talentov omnoho viac nie je pravdivé.... nemá sa totiž absolútne o čo oprieť.. Žiaden chudobný, ktorý s hokejom nezačal, nepreukázal totiž , že by tomu tak mohlo byť. Chudobnejší majú však väčšiu motiváciu robiť všetko na 100%, ako tí zo solventných rodín, lebo vidia v svojej činnosti okrem zábavy aj možnosť vyskočiť z rodinných sociálnych podmienok. No v žiadnom prípade nie je talent rozdelený podľa solventnosti rodičov. Skôr platí, ak by sme zvýšili na trojnásobok našu základňu žiakov a juniorov, je možné , že by sa nám úmerne k tomu zvýšil počet najtalentovanejších mladých. Porovnanie s Fínskom je do očí bijúce. Fínsko má 268 krytých ľadových plôch, 55 otvorených, mládeže až po juniorov majú 39 800 hráčov, mužov 27 720. Naša základňa je len 64 krytých štadiónov, 17 otvorených , mládeže vrátane juniorov máme 7980, mužov 2200...v NHL majú 40 hráčov a my len 9. Dvojnásobné Švédsko ich má 80, Česko len 28. Tu je vidno, že na severe omnoho lepšie pracujú s mládežou , hlavne pri prechode z juniorky do mužského hokeja.

Extraliga- LIGA. Dajme si ruku na srdce a povedzme si , koľko reprezentantov vyprodukovalo napríklad SEDEM titulov bratislavského Slovana? A tu je pes zakopaný. Úpadok prírastku talentov nastal niekedy v období  2000+... prečo? No lebo každý chcel rýchly úspech, kupoval hráčov namiesto ich výchovy. Majitelia  a veľkí sponzori chceli od manažmentu zázraky, dávali sa vysokánske peniaze( aj niekoľko stotisíc korún mesačne) hráčom , ktorí mali zabezpečiť úspech. ANO zabezpečili. No naši mladíci po prechode do A tímov sedeli a robili drepy. Príklad? V extraligovom mužstve sedel draftovaný mladík na striedačke len preto, aby sa naplnila požiadavka zväzu, že musí byť v tíme určitý počet juniorov. Tréner hral na tri päťky on mal v zápase minimum priestoru, „odohral  22 zápasov“ no minút sotva za jeden.  Oddrepoval polovičku sezóny na striedačke A tímu, teraz je reprezentantom. Tento ročník 18/19 hrá našu najvyššiu súťaž ( 10.1.2019) 10 gólmanov a 75 hráčov, ich podiel je skoro 30%, v zápasoch ich nastupuje aj 40%, s blížiacou uzávierkou prestupov sa ešte rýchlo zvyšuje.  

Kluby chceli úspech , lebo si ho žiadali sponzori. Úspech  sa aj dostavil u tých čo mali na to peniaze. Ovšem  čo to prinieslo pre náš hokej? Koľko bolo reprezentantov z majstrovských tímov obdobia 2004- 20012??  Koho v tomto období naši majstri vychovali? Troch ? dvoch ? jedného?  Hudáčkovcov a ešte pár jedincov. Tímy ktoré peniaze nemali po roku 2010 konečne vsadili na výchovu svojich hráčov. Ale tiež pár rokov míňali peniaze za druhotriednych starších zahraničných hráčov , ktorí našej lige a reprezentácii nič nepriniesli.  Sľúbené peniaze nemali a začali nabaľovať balvan dlhov.  Kluby klesli až do takých problémov, nemajúc na výplaty niektoré ticho tolerovali dohody výsledkov hráčmi a následné inkasovanie výhier zo stávkoviek. ( predvianočné kolá boli povestné)Dokonca sa dohovárali aj strelci gólov... SAMOZREJME že to všetci poprú.  Do mužstiev sa dostávali menej schopní hráči, ktorých otcovia výraznou finančnou mierou prispeli k záchranám klubov a podržali platy hráčov aj keď na minimálnej úrovni.  Za toto sponzorstvo ich synkovia pobrúsili ľad v niekoľkých zápasoch vo štvrtej brázde. Vďaka nim však niektoré kluby prežili to najhoršie.

Priskoré odchody do cudziny: každý jeden agent ak má schopného hráča v kuratele, ho chce vidieť už v šestnástich rokoch niekde v cudzine. Tvrdí, že naša dorastenecká liga a juniorka nemá žiadnu úroveň a len v zahraničí sa môžu posúvať vpred. Ale ak vezmeme v každom roku 15-25 najlepších a pošleme ich von, ( a iných 25 do U18 či U20) samozrejme že doma to zníži úroveň našich mládežníckych súťaží. A sme v začarovanom kruhu. My a Česi máme v tomto rovnaký problém. Veľká odchodovosť mladíkov vo veku 16-20 rokov do cudziny spôsobuje, že len málo z nich sa aj v cudzine napokon uplatní. Ich nezaraďovanie do mužského hokeja doma, spôsobuje ich odchod a sme v uzatvorenom kruhu.... sami si znižujeme kvalitu mládežníckych súťaží , čo nám uberá v produkcii hráčov svetovej špičky. Vrcholom je nelimitovaný počet štartujúcich cudzincov u nás a v Česku, ktorý nepomáha k zaraďovaniu najschopnejších mladíkov , a tak ich vyháňa do cudziny. V AHL máme 6 hráčov, Švédi 50,   Fíni  25, Česi 23... V najlepšej juniorskej  súťaži CHL(OHL,WHL,QJMHL) majú Švédi len 5 hráčov, Fíni-9, Česi-21,Slovákov je 12. Severania zostávajú doma  a tým neznižujú kvalitu svojich mládežníckych súťaží, tí najlepší hrajú v prvých a druhých ligách mužov. Preto pravidelne zbierajú medaile v U18 aj U20, na rozdiel od Čechov či nás.

 

Ctižiadosť byť najlepší: samotní hráči v 90% nechcú byť najlepšími. Jednoducho hrajú hokej a venujú mu len to  minimum. Len asi 10% je takých čo hokejom žijú a dýchajú, čo majú túžbu neustále sa zlepšovať, byť najlepšími. Tu by sme mali zamerať svoju pozornosť, lebo z tejto skupiny budú budúci reprezentanti. Túto skupinu by sme sa mali snažiť rozšíriť. Slabá konkurencia niekedy pribrzdí aj tých najlepších, lebo necítia potrebu zlepšovať sa.

Zázemie a štadióny: darmo by sme postavili 15 nových plôch, ak by sme vopred nemali zabezpečené prostriedky na ich prevádzku. Hokej je jedným z najdrahších športov, nielen čo sa výstroja hráčov týka, ale aj udržania ihrísk v dobrom stave. Sezóna prevádzky zimáku sa pohybuje od 200 000 eur nahor, podľa typu chladenia a osvetlenia. Pred 15 rokmi sme mali 36 krytých ľadových plôch , teraz ich máme 64 a 17 otvorených. Počet hráčov a zvýšil nepatrne z asi 10 000 na 11 300. Také Česko je dvojnásobné čo do počtu obyvateľov, má však 110 500 hráčov a 158 krytých ľadových plôch. VIDÍME TEN ROZDIEL???(2015)

 Rodič investuje do výstroja, hokejok a poplatkov klubu. Musí počítať od piatich rokov veku do 20 roku veku s výrazným finančným obnosom. Komplet výstroj s jednou hokejkou pre školáka sa pohybuje na hranici 650-1000 Eur, výstroj pre juniora je niekde 1800-2200 Euro podľa spotreby hokejok. Za 15 rokov hrania hokeja to môže dosiahnuť aj 10 000-15 000 eur, nepočítam platenie turnajov mimo regulárnej súťaže, dovoz na tréningy a obeta vlastného voľného času, zdravia úmerne k počtu prepitých nocí počas mládežníckych turnajov, kde predsa rodičia musia naladiť formu na nasledujúci deň, aby mohli zdatne kibicovať trénerom do ich remesla.

Tak si to zhrňme.

Bez rodičov hokej nejde robiť v žiadnom prípade. Od určitého momentu je však ctižiadosť rodičov vyššia ako umenie ich synkov a svojimi úplatkami krivia mládežnícke mužstvá. Bez trénerov to nejde v žiadnom prípade, no  túžba niektorých po väčšom príjme či peknej babe kriví hokej a vytvára nespravodlivé prostredie pre chlapcov.  Ak je talent veľký presadí sa napriek týmto škvrnám systému. Lenže prichádzame o tých , ktorí by pri poskytnutí šance mohli byť lepší, ako tí, čo za výhody od svojich rodičov tú šancu dostali. Toto prechádza z klubov do mládežníckych repre, všetci čo sa motajú okolo hokeja to tušia, ale nechcú vedieť.  Robíme sa hluchými a slepými.  Neverím, že by sa niečo zlepšilo aj pri výrazne lepších finančných podmienkach klubov. Tréneri- je ich mizivá  menšina čo berú, no to stačí na to, aby krivda v dušiach mladíkov niektorým zahatala cestu k úspechu, iných odradila od práce na 110%. Sponzori svojou štedrosťou držia kluby nad vodou, no svojou netrpezlivosťou v podstate bránili v minulosti zapracovávaniu väčšieho počtu mladých perspektívnych hráčov v najbohatších a najúspešnejších tímoch.

Mali sme v hokejovom hnutí revolúciu, prišli ku kormidlu „zlatí chlapci.“ Nechali Zdenka Cígera vyžrať si všetko to „rebelské obdobie“ až do samotného dna na MS 2016, kde sme skončili 5. v skupine s 8 bodmi, celkovo deviaty. Čo sa stalo po veľkom tresku? Prišiel výrazný nárast základne či zmena kvality mládežníckych súťaží? Za krátku dobu nemôžeme čakať zázraky, no už nik nebojkotuje ani MS ani OH a ako sme dopadli? O NIČ LEPŠIE ako za bojkotu. Takže kde sú tí, čo hádzali všetku vinu na predchádzajúce vedenie ? Prečo sa neukázali na posledných dvoch MS a OH v Kórei? NIČ, ukázalo sa, že nič nezlepšili v mužskej repre, kde bez bojkotu mala vzrásť naša kvalita výrazným spôsobom. Nestalo sa tak. MS 2017, 4 body v skupine skóre 12/28 a nepostup nikam, 14 miesto.  MS-2018 5. miesto v skupine , 19/20 a nepostup, 9. miesto celkom, ako počas bojkotu!. OH 2018 10. miesto  so 4 bodmi. Napriek tomu počúvam na posledné dva roky o A repre samú pozitívnu chválu od kompetentných, hoci sa nedosiahlo nič viac, ako keď odmietlo kopa hráčov reprezentovať a stálo to za dva prdy. Potrebujeme veľa zmien a investícií aby sme rozšírili mládežnícku základňu, zvýšili záujem o hokej a vedeli ho finačne zastabilizovať. Cesta je správna, no bude veľmi dlhá, na čo nie je verejnosť pripravená. Niekedy mi to pripadá, že revolúcia bola len prostriedkom, ako sa dostať k nadhodnote, ktorá vznikne pri organizovaní domácich MS teraz v máji 2019.Chcem veriť, že toto nebol hlavný motív tých zmien.....

V krátkosti som si dovolil opísať stav nášho hokeja z pozície fanúšika a nadšenca. A teraz ukážme prstom na toho, kto za to najviac môže... keď sme v tom namočení skoro všetci. Milujem hokej, chodím naň asi 50 rokov a pokiaľ budem vládať, tak aj chodiť budem. No jednoznačne ukázať na jediného vinníka či skupinu vinníkov, by som si nedovolil v žiadnom prípade.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?