Prehrievanie atmosféry nemá jediné riešenie.Malé vodné cykly nie sú spasiteľom.

Autor: Vladimír Koláček | 23.8.2019 o 7:51 | Karma článku: 1,53 | Prečítané:  430x

Zemský povrch má asi 510 065 600 km²,Svetový oceán tvoria oceány a moria a je to 71% zemské povrchu, čo predstavuje asi 362 146 567 km2, súše je 29% čo je asi 147 919 000 km2. 

Samotná Európska únia je najhustejšie urbanizovaným povrchom sveta, z jej rozlohy 4 382 217 km2 je urbanizovaných 1,3% čo predstavuje plochu 56 969 km2. Slovensko má len 49 035km2. Dá sa teda konštatovať, že všetky ľudské stavby pokrývajú v EU čosi viac ako je rozloha Slovenska.. Púštne oblasti zaberajú v súčasnej dobe asi 1/8 povrchu súše, čo predstavuje 18 489 878 km2. Najväčší podiel púští, až 75% územia, majú v Austrálii. Európa ako jediný kontinent nemá veľké púšte. Dezertifikácia je proces rozširovania, postupu púští, plocha púští každý rok narastá asi o 60 000 km2.

Celkovo bolo k roku 2010 na planéte asi 40 330 600 km2 lesov.  V Európe bez Ruska to bolo 1 959 110 km2. 10 krajín s najväčšou plochou lesa je Rusko (20 % svetových lesov), Brazília (13 %), Kanada (8 %), Spojené štáty americké (8 %), Čína (5 %), Kongo (4 %), Austrália (4 %), Indonézia (2 %), Sudán (2 %), India (2 %). Týchto 10 krajín má až 69 % všetkých lesov na svete, prvých 5 z nich 54 %.

V období 1990-2010 bola strata zalesnenia ročne – 67 690 km2, pričom v Ázii pribudlo + 8 200km2 a Európe +7 695km2 lesa ročne zdroj https://ippr.sk/s/215-odlesnovanie-deforestacia-pralesy-na-pokraji-priciny-a-dosledky Takže v Číne pribudlo celovo v rokoch 1990-2010 spolu až 49 720 km2 lesov

10 krajín s najväčším absolútnym ročným úbytkom plochy lesa je údaje z rokov 2000 – 2010): Brazília (-26 420 km2, -0,49 %), Austrália (-5 620 km2, -0,37 %), Indonézia (-4 980 km2, -0,51 %), Nigéria (-4 100 km2, -3,67 %), Tanzánia (-4 030 km2, -1,13 %), Zimbabwe (-3 270 km2, -1,88 %), Kongo (-3 110 km2, -0,20 %), Mjanmarsko (-3 110 km2, -0,93 %), Bolívia (-2 900 km2, -0,49 %), Venezuela (-2 880 km2, -0,60 %).

Ak si teda všimneme, že odlesňovanie ročne zhltne asi rovnako ako púšť, toto budú dva hlavné problémy ľudstva pri riešení stability teploty na planéte.  Tvrdenie, že zmenou len malých vodných cyklov sa vyrieši otepľovanie je len čiastočnou pravdou, skôr nepravdou. Musí sa zároveň začať boj s rozširovaním púští, inak nič nedosiahneme. Hovoriť, že narastajúca koncentrácia CO2 v ovzduší neprispieva prehrievaniu planéty je tiež nepravda. Uhlíková stopa ľudstva v atmosfére je mimoriadne vysoká, nikdy v histórii planéty takou nebola. Z pomeru súše a morí možno vyčítať, že zásadné kvantum vody vo vodnom cykle pochádza z morí a oceánov a nie súše. VODA- iba 2,5 percenta vody na Zemi je sladkovodnej. Z nej sa až 68,7 percenta koncentruje v ľadovcoch. 30,1 percenta tvorí podzemná voda. Iba 1,2 percenta tvorí povrchová a iná sladká voda. Takže ak by sme aj správne hospodárili s vodou a urobili všetky potrebné opatrenia na jej vsiaknutie a následné  odparenie v regióne kde spadla v podobe zrážok, nemáme šancu týmto množstvom ovplyvniť veľký cyklus kolobehu vody v prírode, lebo 1,2% povrchovej sladkej vody nemá taký regulačný dosah, ako si mnohí predstavujú. Z tohto malého dielu 1,2 percenta je najväčšia časť – až 69 percent – v povrchovom ľade a zamrznutej pôde. Len 20,9 percenta je v jazerách a 0,49 percenta v riekach. Zvyšok je v atmosfére, močiaroch alebo živých organizmoch. Takže ak by sme dokázali svojimi opatreniami zregulovať rýchle odtoky všetkej sladkej vody a prinútili ju vsakovať v regiónoch, aj tak je to zanedbateľne malé množstvo, ktoré koluje  na našej planéte a nemôže mať globálny dosah na zmenu klímy. 

CO2 - Tu si požičiam celú stať od pána Jozefa Pecha zo stránky SHMÚ, ktorú napísal v roku 2017 Aj napriek tomu, že globálne emisie oxidu uhličitého (CO2) produkované ľudskými aktivitami už tretí rok za sebou stagnujú (prípadne rastú len nevýznamne), celková atmosférická koncentrácia CO2 rástla medzi rokmi 2015 a 2016 rekordne rýchlym tempom, a to až o ~3,3 ppm (priemer za poslednú dekádu je ~2 ppm/rok). Ide o najvyšší medziročný nárast za posledných minimálne 70 rokov, a pravdepodobne aj za posledných 10 000 rokov (koniec poslednej ľadovej doby). Globálny priemer koncentrácie CO2 dosiahol v roku 2016 historicky najvyššiu hodnotu (403,3 ppm; 145 % v porovnaní s obdobím pred rokom 1750), a ako potvrdzujú aj paleoklimatologické rekonštrukcie založené na chemickej analýze vrtných ľadových jadier v Grónsku a Antarktíde, ide veľmi pravdepodobne o vôbec najvyššiu hodnotu za posledných minimálne 800 tisíc rokov (Obr. 1).

Hlavnými príčinami tohto rekordne rýchleho rastu boli v minulom roku veľmi vysoké antropogénne emisie CO2 z energetiky, priemyslu, dopravy, poľnohospodárstva a odlesňovania, a mimoriadne silný fenomén El Niño. Rýchlejší rast koncentrácie CO2 počas silných epizód El Niño je spôsobený zníženým záchytom (anglsink) oxidu uhličitého v priemere teplejšími oceánmi a suchozemskou vegetáciou v dôsledku intenzívnejšieho sucha v tropických oblastiach Amazónie, východnej Afriky, Indie či Indonézie (tropické pralesy stratili v priebehu rokov 2015-16 odhadom až 2,5 miliardy ton (Gt) uhlíka, najmä v dôsledku požiarov; Obr. 2).  Na Zemi sa naposledy porovnateľne vysoká atmosférická koncentrácia CO2 vyskytla pred 3 až 5 miliónmi rokov (geologické obdobie pleistocénu), kedy globálny priemer teploty vzduchu bol približne o 2 až 3 °C vyšší, a hladina svetových oceánov o 10 až 20 metrov vyššia v porovnaní so súčasnosťou.

Najmä v dôsledku rýchleho populačného rastu, intenzívnejšieho poľnohospodárstva a nakoniec aj značného využívania fosílnych palív (uhlie, ropa a zemný plyn) je v súčasnosti koncentrácia CO2 o približne 45 % vyššia ako pred 250 rokmi (priemer za posledných 10 000 rokov je 280 ppm, v najchladnejších fázach ľadových dôb približne 180 ppm). Len od roku 1990 zapríčinil rýchly rast koncentrácie skleníkových plynov (okrem oxidu uhličitého aj metán: +57 % a oxid dusný: +22 % v porovnaní s predindustrálnym obdobím) radiačne zosilnenie skleníkového efektu o minimálne 40 % (o 2,5 % v rokoch 2015 a 2016), čo sa už významne prejavilo v rýchlom raste globálnej  teploty vzduchu (o takmer 1 °C od roku 1880 podľa IPCC). Významne rýchlejší nárast teploty vzduchu na severnej pologuli sa sčasti pripisuje v priemere vyšším koncentráciám oxidu uhličitého v tejto oblasti Zeme 

Ľudia vypustia do zemskej atmosféry ročne takmer 40 miliárd ton (Gt) CO2 (čo je asi 10 Gt čistého uhlíka), pričom od začiatku priemyselnej revolúcie, za posledných asi 250 rokov, celkovo do atmosféry vypustili približne také množstvo uhlíka, aké uchováva všetka [suchozemská] vegetácia na našej planéte, teda približne 500 až 600 Gt uhlíka. Len na okraj pripomíname, že viac ako polovica z tohto množstva je stále prítomná v atmosfére (43 až 46 %). Ak súčasné tempo zvyšovania koncentrácie CO2 bude pokračovať aj v nasledujúcich desaťročiach, ďalší významný medzník, teda 450 ppm, dosiahneme ešte pred rokom 2040. Ide o hodnotu, ktorú by sme podľa mnohých vedcov a politikov nemali presiahnuť, ak sa chceme vyhnúť otepleniu o 2 °C do konca tohto storočia.

Dochádzame do bodu, keď sa z roztápajúceho permafrostu uvoľňuje toľko metánu, čo zodpovedá rovnakému množstvu uhlíka z odlesňovania planéty. V severských pôdach je približne 1700 miliárd gigaton organického uhlíka. To zodpovedá zhruba štvornásobku všetkého uhlíka, ktorý bol kedy uvoľnený v dôsledku ľudských činností, a dvojnásobku jeho terajšieho atmosférického obsahu. Tento organický materiál sa pri topení permafrostu rozkladá, čím do atmosféry unikajú plyny ako metán a oxid uhličitý…. toto si myslím je hlavná príčina urýchľovania oteplenia atmosféry našej planéty.. a nie autá či malé vodné cykly..

Celá Zem so svojou atmosférou je jeden celok a nemožno nič separovať, všetko má vplyv na všetko. Bez človeka a jeho zásahov sa na zemi otepľovalo a ochladzovalo, doby ľadové sa striedali s dobami tropickými. Nemožno jednoznačne povedať, že za to terajšie oteplenie môže človek a jeho pôsobenie na prírodu, aj keď jeho zásahy sú zrejmé a podiel na urýchľovaní súčasného otepľovania určite má. Náš vplyv môžeme znížiť jedine komplexom opatrení v obnove mikrocyklov vôd v regiónoch, v podobe zastavenia nárastu produkcie CO2,  a to jak znižovaním podielu fosílnych palív či podielu výroby mäsa či obilnín. Musíme prestať odlesňovať v tak ohromnom meradle , musíme zastaviť rozpínanie sa púští, ktoré je rovnako veľké ako odlesňovanie, je to „palivo“ do prehrievania atmosféry. Som presvedčený že aj také zastavenie nárastu populácie nezmyselným cirkevným zákazom antikoncepcie by výrazne prispelo k ozdraveniu atmosféry. Keď som chodil do základnej školy, boli nás tri miliardy, teraz sme prekročili siedmu a pridali ešte 500 miliónov. Len od roku 1960  sme sa viac ako zdvojnásobili, nárast za 60 rokov o 4,5 miliardy. Čistá energia nám leží na púšťach sveta, stačilo by ju zachytiť a distribuovať . Predpokladá sa, že na púšte sveta dopadne za 6 hodín toľko energie zo slnka, čo spotrebuje ľudstvo za rok . Toto by vyriešilo problém s diverzifikáciou výroby elektrickej energie z nezmyselných malých vodných elektrární a nahradilo by elektrinu z uholných , plynových či atómových elektrární úplne hravo.

 Zďaleka najväčší, technicky dostupný zdroj energie na našej planéte sa nachádza v púšťach okolo rovníkových oblastí Zeme. Koncept je navrhnutý tak, aby púšte a existujúce technológie vstúpili do boja na ochranu prevádzky pre zlepšenie globálnej bezpečnosti čo sa týka energie, vody a klímy. Desertec poskytuje globálne použiteľné riešenie pre obmedzenie emisií CO2 a rýchly rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Celý koncept vytvoril Rímsky klub trans-stredomorskej energetickej spolupráce (TREC) ako sieť, ktorá by dovážala solárnu elektrickú energiu z Afriky do Európy.Myšlienka sa stala atraktívnou najmä po prijatí cieľa EÚ vyrábať do roku 2020 minimálne 40 percent elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa majú na celkovej energetickej skladbe podieľať v rovnakom čase 20 percentami. V júli 2009 založilo 12 firiem tzv. Priemyselnú iniciatívu Desertec (DII - Desertec Industrial Initiative). Dohodli sa, že spoločne vypracujú finančný plán pre vybudovanie siete koncentrovaných solárnych elektrární v saharskej púšti.( http://www.solartechnika.sk/solartechnika-12010/desertec-cista-energia-z-pusti.html)

 

TOTO BY VYRIEŠILO ASI VŠETKY PROBLÉMY S CO2 ako aj energetickú sebestačnosť celého ľudstva.... stačí aby sa spojili vlády a prinútili  enegretické loby veľkých korporácií v energetike aby tento krok zafinancovali. Plaťme štátom s púšťami nájom a nemuseli by sme si ničiť rieky malými elektrárňami či krajinu poľami fotovoltaiky a vysokých lesov stožiarov s veternými turbínami... Radšej na tých poliach pestujme obilie a plaťme ním nájom púštnym štátom za poskytnutie priestoru na celosvetovú slnečnú elektráreň....

 

Zdroje: vlastné +

https://ippr.sk/s/215-odlesnovanie-deforestacia-pralesy-na-pokraji-priciny-a-dosledky

http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=876

https://euractiv.sk/section/polnohospodarstvo/news/zastavane-oblasti-tvoria-5-plochy-eu-lesy-viac-ako-40-021660/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Telenovela sa skončila. Začínajú stavať mrakodrap Eurovea

Developer hovorí o začiatku stavebných prác.

Masívny výbuch v Prešove zaskočil aj experta na výbušniny

Dekan baníckej fakulty: Únik plynu do domu mohol viesť popri potrubí.


Už ste čítali?